Špivankŷ Servickej Hankŷ

Rok vydania: 2018

Počet strán: 138 + foto galéria

Jazyk: slovenský / azbuka

Na tvorbe a vydaní knihy participovali:

Zodpovedná redaktorka: Ing. Daniela Hochrunová PhDr. Ľuba Kráľová, Ph.D.

Grafická úprava a návrh obálky: VMV Prešov

Prepis textov a piesní: PhDr. Ľuba Kráľová, Ph.D. Ivan Servický a Mgr. Viktor Gliganič

Vydal: Michal Vaško - Vydavateľstvo, 2018

Obsah:

1. Rusínske piesne

2. Šarišské a Zemplínske piesne

3. Duchovné piesne

4. Koledy

Piesne nájdete na hudobných nosičoch

Vydavateľská anotácia:

Ďakujem Milosrdnému Otcovi a celému nebu za dar spevu a za jeho dobrodenia. Oni ma stvorili a jedinečne utkali v živote mojej mamky a vďaka mojim rodičom, ktorí ma s láskou prijali, som uzrela svetlo tohto sveta. Boli to práve tatko a mamka, ktorí ma učili milovať pieseň, folklór a naše nádherné ľudové tradície, ktoré nám zanechali naši drahí predkovia. Už ako malé dievčatko som sa postavila na rodný prah a spievala svojim najbližším, práve tam sa začala moja cesta speváčky. Prvé verejné vystúpenia začali v škôlke, pokračovali na základnej škole, v školskej ľudovej kapele, s ktorou sme sa prezentovali na rôznych regionálnych festivaloch, napríklad v Kamienke, Svidníku, Gombaseku.

Môj talent sa naďalej rozvíjal na strednej pedagogickej škole a aj v účinkovaní v súbore Karpaťanin. Spev ma natoľko očaril, že som sa túžila stať profesionálnou speváčkou. A preto som už počas štvrtého ročníka išla na konkurz do Poddukelského ukrajinského [dnes umeleckého) ľudového súboru. Konkurz som úspešne urobila a prisľúbili mi, že ma po maturite zoberú, no nestalo sa tak. Nebolo tam pre mňa miesto. Bola som veľmi sklamaná. A vtedy som mojej mamke nezlomné a odhodlane povedala, tak po rusnacky: „Mamko, šak oňi išči za mnov sami prídut." Čas letel. Učila som v materskej škole a popri tom som spievala s vokálno-inštrumentálnou kapelou Tiene na rôznych podujatiach. V roku 1982 som sa prihlásila na prehliadku ľudovej piesne Makovická struna v Bardejove. Prebiehal práve 10. jubilejný ročník a spevákov vtedy sprevádzal Orchester ľudových nástrojov [OĽuN) Rádia Bratislava. Moje vystúpenie ich zaujalo natoľko, že som bola pozvaná do Bratislavy k zhotoveniu mojich prvých nahrávok s daným orchestrom. Moje piesne začali ľudia vnímať cez rozhlas, medzi prvými: Muším vam, mamičko, Takjes'ňa, mamočko, Ej, na tarki...

Dňa 30. novembra 1984 sa konal veľký koncert v Prešove a OĽuN ma pozval ako sólistku. Po mojom vystúpení za mnou prišiel riaditeľ PUĽS-u pán Jaroslav Sisák, či by som nešla spievať do ich súboru. A tak sa naplnili slová, ktoré som kedysi povedala mojej mamke - 2. januára 1985 som nastúpila do PUĽS-u už ako profesionálna speváčka, kde som si našla aj svojho manžela.

Do súboru som prišla s krásnou ľudovou piesňou Krjačok ľaľijovýj. Mojou túžbou bolo, aby som ju s celým orchestrom nahrala pre rozhlas. No dlho ju nik hudobne neupravoval. Jedného dňa prišiel do súboru bývalý umelecký vedúci, pán Juraj Cimbora. Poprosila som ho, či by ju neupravil, lebo jedna vec je pieseň krásne zaspievať, a druhá je dať tej piesni nádherný šat - aranžmán. Ako plynul čas, on ju ľúbezne upravil, ale orchester súboru ju nechcel nahrať. Medzitým som išla na materskú dovolenku so synom Ivanom a keď som sa po roku vrátila, túžba nahrať Krjačok sa obnovila. Až keď som čakala dcéru Natálku, bola som v 6. mesiaci, tak sa rozhodli, že ju spolu s orchestrom PUĽS-u nahráme. Noc pred nahrávaním bola veľká búrka a celé štúdio v Prešove zaliala voda. Takže sme nahrávali 1. júna 1988 v Košiciach. Pieseň som nahrávala s dieťaťom pod srdcom a dala som do nej všetko, celú svoju dušu. Keď bola nahraná, zavolal si ma pán Cimbora a povedal mi, že mám pred sebou veľkú budúcnosť. Túto pieseň však čakali ďalšie prekážky. Po nahraní ju nezaradili do vysielania. 0 jej spustenie do éteru som sa musela postarať sama. Dala som ju zahrať dňa 4. decembra 1988 ako hudobný pozdrav k 50. narodeninám mojej mamky, ktorá má dnes 80 rokov.