Kniha Fakle horia - Jurko Charitun

Rok vydania: 2016

počet strán: 340

Jazyk: rusínsky jazyk (azbuka)

Cieľom tejto knihy bolo vydať ozaj kvalitnú zbierku poézie nášho známeho a oceneného básnika (získal najvyššie ocenenie vo svete pre Rusínov - Cenu Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru, ktorú mu udelilo Karpatsko-rusínske vedecko-výskumné centrum v USA. Ponúkame vám výber z jeho plodnej tvorivej dielne presne 333 básní, ktoré tvoria predložený rukopis. Rusínsky básnik Juraj Charitun z Kežmarku vydal počas svojho života niekoľko básnických zbierok, z toho niekoľko v rusínskom spisovnom jazyku na Slovensku, v ktorých zákonite sa svojimi myšlienkami, spomienkami a básnickým vyjadrením sa stále vracia do rodnej obce a života v nej – Ostružnice, ktorá musela ustúpiť výstavbe vodnej nádrže Starina a ľudia sa presťahovali do okolitých obcí a miest, niektorí aj do vzdialenejších. Básnik celé roky od zániku Ostružnice sa vo svojich básnických zbierkach vracia do rodného kraja, kde žili obyčajní Rusíni. Preto spomienky na rodnú obec a okolitý kraj sa skoro vždy spájajú s ľuďmi tam kedysi žijúcimi, ktoré na rodnú hrudu nezabúdajú (ako aj sám autor), lebo v tejto zemi majú hlboko zapustené korene. Autor vyslovil množstvo poetických vyjadrení, ktoré sú pre človeka veľmi dôležitými pre jeho plnohodnotné bytie, napríklad poznanie svojich rodných koreňov, materinského rusínskeho jazyka, svojich zvykov, tradícií, kultúry. Preto vo všetkých doteraz vydaných knihách väčšina básní je venovaná rodnej hrude a túžbe po nej.
Zvláštnosťou v porovnaní so súčasným rukopisom zbierky básní oproti predchádzajúcim zbierkam poézie je to, že v novom rukopise knihy Fakľi horjať (Fakle horia) tieto clivé spomienky viac ustúpili pred civilnou poéziou širšieho kontextu, lyrickou a najmä ľúbostnou poéziou, ktorá môže najviac zaujať rusínsku mládež. Autor najnovším rukopisom zbierky - presne 333 poézií pod názvom Fakle horia nás milo prekvapil, že viac ustúpil od poézie spomienkovej, plnej žiaľu a nostalgie za rodným krajom a začal sa viac venovať spoločenskej, patriotickej poézii v širšom meradle, viac priestoru venuje lyrickej poézii. A tu treba spomenúť tieto najvydarenejšie poézie, akými sú básne Nychto ne rozumyť, Fakľa, Mojich desať, Trňova laska, Išči dobri, Chľib, Nadij a iné. No najviac predstavil básne ľúbostné, ktoré sú kultivované a štýlovo vyvážené, prístupné čitateľom širokej vekovej škály, a tu zase predstavíme tie, čo sa podľa rukopisu najviac vryli do pamäti: Terňova laska, Moja zvizdočka, Konec premjery, Leču strilov a pod.
Básnik J. Charitun svojim rukopisom najnovšej zbierky poézie urobil zase krok dopredu, čo nás milo prekvapilo, lebo autor je veľmi plodný a vtedy môže sklznúť do stereotypu, opakovania sa obrazov a výrazových prostriedkov. Naopak Juraj Charitun nezaspal na vavrínoch, ale ide ďalej, hľadá nové výrazové prostriedky, slovné spojenia, obrazy, traktovanie vybranej témy, ďalej rastie vo vycibrenejšom štýle.